Citrusy sú v parfumérií používané od nepamäti. Ich história siaha až do čias starých Sumerov, ktorí citrusy používali najmä do kadidiel. Známa je tiež  „Voda uhorskej kráľovnej“, ktorá sa považuje za prvý európsky parfém na alkoholovom základe a obsahuje okrem iného aj citrón. Aj sám Napoleon Bonaparte obľuboval mydlá a kolínske vody s citrusovou vôňou, najmä s vôňou bergamotu.

Najobľúbenejšie citrusové plody sú jednoznačne bergamot, citrón, mandarínka, limetka alebo pomaranč. V parfumérií sa často využívajú tiež listy a kvety pomaranča, neroli alebo aromatická medovka. Využíva sa najmä šťava z citrusov, kôra, sušené alebo čerstvé plody, ale aj rozkvitnuté stromy.

Citrusové vône sú obľúbené vďaka svojej sviežosti a ľahkosti. Vône s obsahom citrusov sú plné energie, života a pôsobia povzbudzujúco.  Čisto citrusové vône sú zriedkavé, nakoľko molekuly citrusových esencií majú nízku hmotnosť a rýchlo vyprchajú. Z tohto dôvodu sa k nim pridávajú ďalšie zložky napr. kvetinové a drevité tóny a aromatické akordy, ktoré im prepožičiavajú dlhšiu výdrž a hĺbku.

Citrusové vône sú vďaka svojej sviežosti a ľahkosti ideálne na každodenné nosenie najmä v teplých letných a jarných mesiacoch. Obľubujú ich najmä aktívny, športovo založený ľudia bez rozdielu veku a pohlavia.

Kvety sú nádherné dary prírody. Lahodia nášmu oku, čuchu a niektoré majú aj liečivé účinky. Prvé kvety sa objavili pred 130 miliónmi rokov a odvtedy sa stali súčasťou našich každodenných životov. Krášlia naše záhrady, obdarúvame sa nimi pri rôznych príležitostiach, používajú sa v liečiteľstve, gastronómií, v kozmetickom priemysle aj pri výrobe vonných esencií.

Vďaka svojej rôznorodosti tvarov, farieb a vôní sú takmer nevyčerpateľnou studnicou nápadov. Kvety sa časom stali symbolom lásky a úcty. Rôzne kvety a ich farby majú rôznu symboliku. Napríklad taká ruža vyjadruje lásku a vášeň, narcis predstavuje nový začiatok, orchidea je kvetom ženského šarmu, tulipány priťahujú slávu a bohatstvo.

Tak ako sa kvety líšia svojou farbou a tvarom tak sa líšia aj svojou vôňou. Tisícky kvetov a tisícky vôní, nie je divu, že práve kvety sa stali najvyužívanejšiu ingredienciou pridávanou do parfémov. Sladké, jemné, svieže, pikantné, intenzívne kvetinové tóny tvoria nádherné vonné kompozície, ktoré sa môžu skladať z jediného kvetinového tónu, alebo môžu obsahovať viacero dokonale zladených kvetinových tónov. Najobľúbenejšie a najčastejšie využívané sú určite ruže, jazmín, pivonka, ľalie alebo exotická orchidea a ylang-ylang. V parfumérií sa využívajú celé kvety, lupene, listy, čerstvé alebo sušene kvety a tiež syntetické kvetinové tóny.

Kvetinové vône majú romantický ženský nádych, ale nie sú výlučne doménou len dámskych parfémov. Patrí sem široká paleta dámskych aj pánskych vonných kompozícií od ľahkých jarných kombinácií až po opojné, ťažšie sladké parfémy.

Ovocie je prirodzenou súčasťou života človeka už odjakživa. Azda všetci poznáme príbeh o Adamovi a Eve a o jablku v raji. Praveký ľudia sa delili na lovcov a zberačov, ktorí zbierali rôzne ovocné bobule. Ovocie je pre človeka veľmi dôležitou súčasťou jedálneho lístka kvôli množstvu vitamínov, ktoré obsahuje. Široká škála ovocia predstavuje ohromné množstvo chutí, farieb a vôní.

Ovocie sa však vo svete parfumov stalo obľúbeným až začiatkom 20. storočia. Ovocie ako aj zelenina sú odolné voči destilácií a extrakcií kvôli vysokému podielu vody, preto je veľmi ťažké získať prírodnú ovocnú vôňu, ktorú možno použiť do vonných kompozícií. Objavenie syntetických ovocných tónov bol veľkým prelomom v parfumérskom priemysle a ovocné vône sa tak začali tešiť veľkej obľube.

Ovocné vône sú veľmi široký pojem s takmer neobmedzenými možnosťami. Ovocné vône môžu byť sladké a opojné vďaka tónom broskýň, jahôd alebo malín. Sviežejšie kompozície sú tvorené jablkovými, ríbezľovými alebo černicovými tónmi. Vďaka kokosu, marakuji alebo ananásu môžeme nasávať exotickú atmosféru tropického raja.

Ovocné vône sú veľmi populárne najmä pri dámskych parfémoch, no aj pánske vône začínajú čoraz viac obsahovať ovocné tóny jablka, ananásu alebo vodného melóna. Ovocné tóny ideálne dopĺňajú kvetinové prípadne gurmánske akordy. Zvýrazňujú celú kompozíciu, prinášajú do vôni bohatú arómu, jemnosť a hravosť.

Biele kvety sú jednou z najobľúbenejších ingrediencií pridávaných do parfémov. Ako už z názvu vyplýva jedná sa o kvety, ktoré majú biele okvetné lístky. Nie však všetky biele kvety môžu tvoriť biely kvetinový parfém. Biele kvety majú charakteristickú indolickú vôňu. Indolická vôňa by sa dala opísať ako opojná kvetinová vôňa so živočíšnym nádychom. Medzi najznámejšie biele kvety patrí určite veľmi obľúbený jazmín, ľalia, gardénia, či najobľúbenejší kvet Márie Antoinetty tuberóza.

Pri výrobe parfumov sa na konci 19. storočia a začiatkom 20. storočia prírodné kvetinové esencie začali nahrádzať synteticky vyrábanými aromachemikáliami. Medzi ne patrí napríklad Indole, teda aromatická organická zlúčenina, ktorá má v menšom množstve kvetinovú vôňu, no vo väčšom množstve má charakteristický živočíšny zápach.

Biele kvetinové vône sú skôr doménou dámskych parfémov. Prepožičiavajú im ženskosť a zmyselnosť. No aj v pánskych parfémoch sa biele kvety a najmä jazmín tešia veľkej obľube. Biele kvetinové vône sú veľmi intenzívne až omamné, jemne sladké.

Vôňa ihličia, čerstvého dreva, kôry stromov, z ktorej pomaly steká sladká živica. Dreviny nám poskytujú širokú škálu vôní, ktoré nás spoja s prírodou a parfémom dodávajú hĺbku, intenzitu a dlhotrvajúci charakter.

Čaro drevitých tónov parfuméri objavili o čosi neskôr ako napríklad citrusové alebo kvetinové tóny. Moderné technológie, ktoré umožnili získavať arómu drevín laboratórnou syntézou, napomohli rozvoju drevitých vonných kompozícií. Na rozdiel od tradičného získavania drevitých aróm maceráciou a destiláciou skutočných drevín je použitie syntetických drevitých aróm udržateľnejšie, efektívnejšie a bezpečnejšie.

Medzi najobľúbenejšie drevité tóny patrí santalové a cédrové drevo, aromatická borovica alebo brazílsky palisander so svojou typickou drevito-kvetinovou vôňou. Drevité vône však netvorí len drevo samotné, ale napríklad aj taký dubový mach, ktorý so svojou zemitou a zmyselnou vôňou tvorí základ chyprových a fougére vôní. Ďalšími ingredienciami, ktoré patria do skupiny drevín sú vetiver a pačuli. Vetiver nie je drevina, ale tráva, taktiež pačuli je ker, no ich vonný profil je drevitý a tak právom patria do skupiny drevitých vôní.

Dreviny sú viac menej doménov pánskych vôní. Drevité vône sú elegantné, intenzívne a veľmi mužné. Najkrajšie vonné kompozície tvoria v spojení so živicami, kvetinami alebo korenenými akordami.

Sladké chute alebo sladké tóny patria do skupiny gurmánskych vôní, ktorá vznikla v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Sú to vône gurmánov alebo labužníkov, ktoré pozostávajú predovšetkým zo syntetických jedlých tónov väčšinou sladkej vône a chuti. Za prvú gurmánsku vôňu sa považuje parfém Thierry Mugler Angel z roku 1992.

Medzi najobľúbenejšie sladké gurmánske tóny patrí určite horkosladká čokoláda, lahodný karamel, šľahačka alebo marshmallow. Obľúbené sladidlá ako sú cukor, trstinový cukor, med alebo agávový sirup taktiež dokonale vystihujú gurmánske vône. Parfuméri však nachádzajú inšpiráciu aj v omnoho zložitejších sladkých tónoch ako sú dezerty a koláče. Pikantný perník, ikonické makrónky, talianska panna cotta alebo legendárne créme brûlée sa nachádzajú v mnohých obľúbených parfémoch.

Gurmánske sladké chute sú doménou dámskych parfémov, kde sladké tóny vytvárajú nádherné sladké kompozície v kombinácií s kvetinovými alebo ovocnými akordami, no môžeme sa s nimi stretnúť aj v unisex a pánskych parfémoch. Sladké gurmánske tóny prinášajú pocit eufórie a hravosti. Tvoria zaujímavé zložité vonné kompozície, ktoré nám umožňujú „maškrtiť“ našimi čuchovými bunkami.

Živice a balzamy sú najstaršou ingredienciou pridávanou do parfumov. Už v starovekom Egypte, v Grécku a Mezopotámii objavili čaro aromaticky voňajúcej živice. Živice a balzamy tvoria základ orientálnych a jantárových parfumov, ktorým dodávajú hĺbku, intenzitu a slúžia tiež ako fixátor vôní.

Živice sú výlučky pochádzajúce zo stromov, zatiaľ čo balzamy pochádzajú zo stromov, ale aj rastlín. Živice majú hlbšiu intenzívnejšiu drevitú vôňu vďaka čomu sa výborne kombinujú s inými drevitými tónmi. Medzi najpoužívanejšie živice patria kadidlo, myrha alebo opoponax.  Balzamy sú o niečo jemnejšie a sladšie, no zároveň majú výrazný charakter. Častokrát majú vanilkový alebo kvetinový podtón. Najznámejšie balzamy sú nepochybne peru balzam, tolu balzam, ktorý je o niečo sladší a sviežejší, benzoin alebo labdanum.

Živice a balzamy rovnako dobre fungujú v dámskych aj pánskych parfémoch. Výborne sa kombinujú s drevitými, orientálnymi a korenistými tónmi, no sú zaujímavým a originálnym prvkom aj v kvetinových kompozíciách. Vo všeobecnosti sa vône zo živice a balzamov považujú za bohaté a ťažšie vonné kompozície, ktoré sa hodia skôr na špeciálne príležitosti ako na bežný deň.

Pižmové a jantárové vône sú jednou z najobľúbenejších skupín vôní. Zaraďujeme sem ingrediencie, ktoré pochádzajú priamo zo živočíchov alebo sú synteticky vyrábané, aby pripomínali pravé živočíšne vône. V súčasnosti sa pravé živočíšne ingrediencie nahrádzajú tými synteticky vyrábanými kvôli potrebe zachovania životného prostredia a diverzity a kvôli zachovaniu dobrých životných podmienok dnes už viacerých ohrozených druhov živočíchov.

Pižmo, ktoré objavil slávny kupec Marco Polo sa stalo jednou z najpoužívanejších ingrediencií vďaka svojej intenzívnej púdrovej vôni, ktorá je zároveň tiež aj veľmi dobrým fixátorom, čo zaručuje dlhotrvajúci voňavý zážitok. Pravé pižmo zo samca Kabara pižmového dnes už nahradilo rastlinné alebo synteticky vyrábané pižmo v rôznych variantoch a vonných profiloch. Pravé živočíšne ingrediencie, ktoré je možné získať bez toho, aby sme negatívnym spôsobom zasahovali do života a zdravia zvierat sú napríklad včelí vosk, morské mušle, tinktúra zo srsti živočíchov alebo skamenené exkrementy zvieraťa menom hyrax.

Jantárové tóny môžeme rozdeliť na tie, ktoré sú získavané od zvierat, konkrétne od vorvaňa, majú fosílny pôvod alebo sú synteticky vyrábané. Ambergris je výlučok vorvaňa tuponosého, ktorý je tým najlepším fixátorom vonných zložiek. Je však veľmi vzácny a preto sa používa len v exkluzívnych parfémoch. Ambra ako fosílny jantár pochádza zo živice ihličnatých stromov. Je taktiež pomerne vzácna a jej vôňa je veľmi slabá, vďaka čomu sa začali produkovať a v parfumérstve využívať najmä syntetické zlúčeniny pripomínajúce vôňu ambry a ambergris ako je napríklad ambroxan.

S pižmovými a jantárovými tónmi sa môžeme v rovnakej miere stretnúť pri dámskych aj pánskych parfémoch. Sú zárukou dlhotrvajúcej intenzívnej vône s výnimočným charakterom.

Nealkoholické a alkoholické nápoje sa s obľubou konzumujú po celom svete. Poskytujú nám nie len bohatý chuťový zážitok, ale vynikajú aj svojou vôňou. Intenzívne, jemné, sladké, či horké chute a vône nápojov boli inšpiráciou aj pri tvorbe mnohých parfémov. Exotická Pina Colada, krémové cappuccino, sladká Coca Cola alebo horký tonic? Aj takto môže voňať váš parfém.

Pre dosiahnutie požadovanej vône sa používajú syntetické molekuly, ktoré boli vyvinuté tak, aby reprodukovali vôňu konkrétneho nápoja. Ďalším spôsobom je využitie ingrediencií, ktoré tvoria súčasť receptu daného nápoja. Napríklad ak chceme vytvoriť vôňu Coca Coly použijeme limetkovú šťavu, vanilkový extrakt, škoricu, pomaranč, koriander a muškátový oriešok. Pre dosiahnutie krémovej vône teplého Cappuccina použijeme kávu, mlieko a škoricu. Ak máme radšej pikantnejšie chute a vône vôňa borievky nám môže pripomenúť gin, prípadne veľmi dobre známy punč so svojou intenzívnou vôňou ovocia, rumu a vína.

Vonné tóny nápojov sa často používajú v gurmánskych a moderných kompozíciách dámskych a rovnako tak aj  pánskych parfémov. Pre dámske parfémy sú charakteristické jemnejšie vône ovocných nápojov a vína, zatiaľ, čo v pánskych parfémoch dominujú ťažšie a pikantnejšie vône koňaku, rumu alebo vodky.

Moderná parfuméria je založená na synergii prírodných a syntetických zložiek. Obe majú pre parfuméra rovnaký význam.  V minulosti sa využívali výlučne prírodné zložky, zlom nastal v 19. storočí, kedy zásluhou organických chemikov vznikli moderné syntetické prísady.

V parfumérií sa stretávame s prírodnými zložkami, polysyntetickými a syntetickými. Prírodné zložky sú oleje extrahované z kvetov, ovocia, drevín, korenia alebo živíc. Môžu mať tiež živočíšny pôvod ako je napríklad pižmo, či ambergris. Prírodné zložky však častokrát nedosahovali požadovanú kvalitu, ich spracovanie bolo časovo aj finančne náročné a taktiež mohlo negatívne zasahovať do životného prostredia. Polysyntetické zložky sú vytvorené z niektorých syntetických alebo prírodných nôt. Syntetické zložky sú kompletne vytvorené človekom tak, aby reprodukovali prírodné tóny. Syntetické zložky majú častokrát dlhšiu výdrž a ich vytváranie nijak negatívne nevplýva na životné prostredie. Veľmi dobrým príkladom je syntetické pižmo, ktoré nahradilo prírodné, vďaka čomu sú zaistené dobré životné podmienky dnes už chráneného kabara pižmového, od ktorého živočíšne pižmo pochádza.

Prírodné tóny ako sú napríklad akordy vody, púdrové tóny alebo soľ, tiež syntetické tóny ako sú aldehydy, indole alebo cashmeran majú svoje zastúpenie v dámskych aj pánskych parfémoch. Poskytujú širokú škálu využitia a inšpirácie pre množstvo parfumérov, ale aj nové výzvy pre vedcov a chemikov.

Orechy sú nie len veľmi chutnou a zdravou pochutinou, ale dokážu nás potešiť aj svojou lahodnou vôňou. Do vôní dokážu vniesť orientálny alebo gurmánsky nádych s éterickými, či zemitejšími tónmi.

Veľmi obľúbené a často používané sú mandľové tóny, ktoré do vôni prinášajú horko-sladký nádych. Zaujímavosťou však je, že mandle v prirodzenom stave v parfumérií neexistujú. Mandľové tóny do vône vnášajú syntetické materiály, heliotropín z heliotropu, kumarín, alebo sa získavajú destilovaním marhuľových jadier. V zložení svojej obľúbenej vône môžete tiež nájsť lieskové orechy, pistácie, gaštany alebo tiež menej používané chia semiačka, či bambucké orechy.

Orechové tóny zanechávajú hrejivý dojem a tak sa najlepšie nosia počas chladnejších jesenných a zimných mesiacov. Veľmi dobre sa kombinujú so zemitými, či drevitým akordami, prípadne s jemne korenistými orientálnymi tónmi.

Koreniny sú neodmysliteľnou súčasťou nášho jedálneho lístka. Poskytujú nám takmer nekonečné množstvo možností ako môžeme jedlo ozvláštniť výnimočnou chuťou alebo vôňou. Koreniny sme začali spoznávať už okolo roku 2000 pred naším letopočtom, kedy sa začalo obchodovanie s koreninami medzi Východom a Európou. Toto umožnilo export mnohých nových aj orientálnych chutí a vôní. Parfuméry začali extrahovať éterické oleje z korenín a tým dodali parfémom nový rozmer. Začiatkom 20. storočia boli korenisté tóny na vzostupe a pomaly si získali nenahraditeľné  miesto vo svete parfumov.

Aj v prípade korenín, ako aj v prípade mnohých iných vonných tónov rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, existujú syntetické zložky, ktoré nahrádzajú prírodné korenisté akordy. Napríklad organická zlúčenina eugenol, ktorá pripomína vôňu klinčeka. Prírodné korenisté akordy sa získavajú extrakciou éterických olejov napríklad parnou destiláciou alebo lisovaním.

Korenisté tóny sa v parfumérií delia na studené a teplé. Táto klasifikácia má pôvod v starovekom Grécku a tradičnej čínske medicíne. Medzi teplé korenisté tóny patrí škorica, korenie, klinčeky alebo muškátový oriešok. Z nich vznikajú väčšinou základné tóny parfému nakoľko sú veľmi silné a majú dlhotrvajúcu vôňu.  Studené korenie ako je kardamón, zázvor alebo koriander sú väčšinou aromatické koreniny, ktoré sa nachádzajú na vrchole pyramídy vône, a teda tvoria hlavu parfému.

S korenistými tónmi sa  stretávame v dámskych aj v pánskych parfémoch, výraznejšie zastúpenie v tejto oblasti však majú pánske parfémy. Veľmi dobre sa kombinujú s drevitými alebo orientálnymi tónmi. Parfém s teplým korením vo svojom zložení je ideálny do chladného počasia, zatiaľ, čo parfémy, ktoré obsahujú takzvané studené korenie sú nositeľné aj v teplom ročnom období.

Vôňa čerstvo pokosenej trávy, zelených listov a aromatických bylín pôsobí povzbudzujúco a spája nás s prírodou. Vône bylín, rastlín, listov a tráv sa všeobecne nazývajú zelené vône. Zelené vône sa začali objavovať po druhej svetovej vojne, kedy so svojimi sviežimi a živými tónmi symbolizovali život a obnovu, ktoré boli v tej dobe veľmi potrebné.

Zelené tóny sú charakteristické tým, že ich vôňa je veľmi ťažko extrahovateľná a tak sa do popredia dostávajú viac syntetické tóny. Syntetické tóny nám umožňujú vychutnať si vôňu čerstvo pokosenej trávy, usušeného sena alebo vôňu práve odtrhnutej bylinky dlhšie a intenzívnejšie. V 20. storočí pred objavením syntetických zelených tónov, bolo napríklad galbanum jedno z mála zelených tónov, ktoré mali parfuméry k dispozícií. Galbanum je živica z vysokého druhu trávy, ktorá je charakteristická svojou prenikavou horkou zelenou vôňou. Syntetické látky môžu napodobniť vôňu jednej rastliny, ale tiež môžu kombinovať vôňu viacerých rastlín a bylín. Syntetické zlúčeniny ako napríklad Clarycet je trávovo zelená vôňa so šalviou a šafranom alebo Gyrane vonia ako zmes zelených rastlín s pelargóniou a mätou.

Zelené vône môžu byť čisté a svieže ako tráva alebo aromatické a silné ako bylinky. Výborne sa kombinujú s takmer všetkými vonnými akordami a dodávajú prirodzenosť a živý charakter všetkým dámskym aj pánskym parfémom.